Zdroj: http://www.notape.net/...
☆ ☆ ☆ ☆ ☆
Microkorg je pojem, ale ja som s jeho prvou verziou nemal tú česť, takže vám opíšem úplne panenské pocity pri skúšaní jeho mladšieho, krajšieho a šikovnejšieho brata XL.
Predsudky a prvé dojmy
Pri hraní na klávesoch som samozrejme zvyknutý na štandardnú klaviatúru a maličké klávesy vo mne vzbudzovali oprávnenú nedôveru. Až príliš sa podobajú na detské syntiačiky, s ktorými sa dá chvíľu hrať, ale hrať sa na nich nedá. Pri vyberaní zo škatule sa nedá nevšimnúť plastový pocit z odliatku, ktorý z odstupu budí dojem kovu. Ale je to ľahučké a to sa ráta. Mikrofón na husom krku na druhej strane pôsobí nezničiteľne a to sa ráta tiež, lebo s ním budeme často manipulovať. No a retro dizajn je úplne úžasný, mám rád, keď to, čoho sa intímne dotýkam, aj dobre vyzerá.
Ovládanie zvukov
Pri štarte na nás krpec žlto zažmurká a od tejto chvíle sa všetko pohybuje v kategórii superlatívov. A určite by som to cítil tak isto aj v prípade, že by som nemal slabosť na tučné korgovské zvuky (nenadarmo bol korgista aj nebohý Jožko Zawinul).
Manuál mi v predajni zabudli nabaliť, ale aj tak by som ho nevytiahol. Všetko je úplne jasné na prvý pohľad. Zvuky sa menia dvoma najväčšími kolieskami – každé má osem polôh a dvojpolohovou páčkou. Dokopy 128.
Jedným kolieskom sa mení typ zvukov, druhým žáner a páčkou sa prepína medzi dvoma bankami. Geniálne jednoduché a netreba ani žiadne pamäťové tlačidlá, lebo akýkoľvek zvuk prepneme za okamih.
Zvuky
No, to vám poviem, je to mäso. Možno je to aj psychologický efekt, že človek z takého malého nástroja idú také zvuky, ale rozhodne sú brutálne. Je ich, ako sme už hovorili, 128, Je to akurát dosť, pretože si trúfam povedať, že žiaden nie je slabý alebo nepoužiteľný a Microkorg určite nikdy nebudeme používať ako univerzálny synth. Je to čerešnička na torte. Taká, čo robí moja priateľka, naložená v liehu a rume, teda má jednak poriadne grády a jednak nie je pre deti ale pre dospelých maškrtníkov.
Veľmi presvedčivé sú basy a leady, tie asi budeme používať najviac, ale ani ostatné sa nedajú zahanbiť. Skvelé sú natívne vokoderové zvuky. Väčšina zvukov sú synťákove, zo simulácií „normálnych“ nástrojov nájdeme klavír, rhodes, wurlitzer a organ. Na bicie si musíme nájsť iný synťák.
Klávesnica
Po chvíli zvykania zistíme, že klaviatúra je veľmi použiteľná. Ide tak akurát, ani tuho, ani maslovo a ak nemáte sloniu labu, zvyknete si. Ja mám dosť široké prsty a nemal som problém. Nie je to klavír, ani naozajstný synťák, je to iný typ hrania, ale vyslovene sa dá. No a keby ste už naozaj uprednostňovali veľké klávesy, nie je najmenší problém použiť MIDI prepojenie s nejakým šikovným kontrolérom.
Ďalšie vychytávky
Na pravej strane sú tri efektové kolieska, ktorými obsluhujeme filtre, ktoré sú vraj prevzaté z efektových procesorov kaosspad, teda majú vysoký štandard. Štvrtým meníme funkcie tých troch. Tu sa aj efekty editujú (to sa dá robiť aj v počítači cez USB a s patričným softvérom). V strede je tlačidlo ARP, teda arpeggiator, ktorým nastavujeme rytmickú pulzíciu – frázy. Velmi zvláštny a veľmi použiteľný spôsob neštandardného frázovania umožňuje tlačidlo vokoder (ten sa totiž dá priradiť k akémukoľvek zvuku) – držíme kláves akebo akord, pritom vydávame nejaké zvuky ústami a syntiačik hrá frázy presne podľa toho, čo brbleme. Ak aspoň trochu ovládame napríklad beatbox, je to veľká výhoda. Ale nemusíte – stačí sa hrať napríklad s frázami ako a-bra-ka-dá-bra-ka a znie to skvele.
Rozdiel oproti staršiemu bratovi
S touto podkapitolou mi pomohli skúsenejší, tí, čo poznajú obe mašinky. Teda: Výrazne vylepšený je vokoder, klávesnica je príjemnejšia a vytúnované sú aj zvuky, čiastočne sú vraj požičané z väčšieho a drahšieho syntu-vokoderu R3. Prehľadnejšie je ovládanie Starší Microkorg mal drevené bočnice, ale XL je zasa je o 20 dekov ľahší a čierna na bokoch mu pristane.
Negatíva
Je to neuveriteľné, ale iksel má aj veci, ktoré sa budú dať v budúcnosti vylepšiť. Napríklad koliesko na nastavovanie tempa sa šmýka veľmi ľahko, mohlo by zacvakávať po jednom BPM. Tri kolieska na filtre sú na pravej strane. Sólo hrá väčšina ľudí (aj naozastní klávesisti) pravou rukou, takže ruky treba pri využívaní filtrov a efektov prekrížiť. Našťastie, rozmery sú také malé, že to nie je problém. No a na zadnej strane by sa určite ešte zmestila jedna diera na expression pedál. Ale to je naozaj úplne všetko. Ale aspoň vidíte, že je to recenzia a nie promo text.
Záver
Microkorg XL som ho požičaný len na víkend, a keď som ho v pondelok ráno niesol späť do predajne, srdce mi plakalo a mať zbytočných 499 eur, už mi ho nik nevezme. Ale už som odbúral jedlo a podobné zbytočné výdavky a onedlho ho budem mať!
Marian Jaslovsky
Valid hReview